Princípy metódy

1. Budovanie schém
DIEŤA VIE TO, ČO SME HO NEUČILI 

Viete, koľko okien je vo vašom byte? Z pamäti asi nie... ale keď popremýšľate, tak po chvíľke odpoviete. A správne. Pretože schému vášho bytu máte v hlave. Deti majú schémy v hlave tiež. Hejného metóda ich posiluje napojuje na seba a vyvodzuje z nich konkrétne úsudky. Aj preto si deti skoro uvedomia, že polovica je 0,5 alebo napríklad nemajú problém s "problémovými" zlomkami.

2. Práca v prostrediach
UČÍME SE OPAKOVANOU NÁVŠTEVOU

Keď deti poznajú prostredie, v ktorom sa dobre cítia, nerozptyľujú ich neznáme veci. Plne sa sústredia len na danú úlohu a neobťažuje ich neznámy kontext. Každé zo zhruba 25 použitých prostredí funguje trochu inak (rodina, cesta autobusom, jednoduché krokovanie... ). Systém prostredí je nastavený motivačne tak, aby zachytil všetky štýly učenia sa a fungovanie detskej mysle. Tá je následne motivovaná k ďalším experimentom.

3. Prelínanie tém
MATEMATICKÉ ZÁKONITOSTI NEIZOLUJEME

Informácie neodovzdávame dieťaťu samostatne, ale vždy uložené v známej schéme - ktorú si dieťa kedykoľvek vybaví. Neodtrhávame od seba matematické javy a pojmy, ale zapojujeme pri nich rôzne stratégie riešenia. Dieťa si následne samo vyberie, čo mu lepšie vyhovuje a čo mu je viac prirodzené. Na hodinách tak už nezaznie klasické: "Jeeežiš, pani učiteľka, to sme brali pred dvomi rokmi, to si už nepamätáme..."

4. Rozvoj osobnosti
PODPORUJEME SAMOSTATNÉ UVAŽOVANIE DETÍ

Jednou z hlavných motivacií profesora Hejného pri vytváraní novej metódy bol dôraz na to, aby sa deti nenechali v živote manipulovať. Preto učiteľ vo výuke nepredáva hotové poznatky, ale učí deti predovšetkým argumentovať, diskutovať a vyhodnocovať. Deti potom samé o sebe vedia, čo je pre ne správne, rešpektujú druhého a vedia sa rozhodovať. Dokonca statočne nesú aj dôsledky svojho konania. Vedľa matematiky tak prirodzene objavujú tiež základy sociálneho chovania a mravne rastú.

5. Skutočná motivácia
KEĎ NEVIEM, CHCEM VEDIEŤ

Všetky matematické úlohy sú v Hejného metóde postavené tak, aby ich riešenie deti „automaticky“ bavilo. Správna motivácia je tá, ktorá je vnutorná, nie nútená zvonku. Deti prichádzajú na riešenia úloh vďakasvojej vlastnej snahe. Neokrádame deti o radosť z vlastného úspechu. Vďaka atmosfére v triedach sa tak kolegiálne tlieska všetkým - aj tým, ktorí na daný jav či riešenie prídu neskôr.

6. Reálne skúsenosti
STAVIAME NA VLASTNÝCH ZÁŽITKOCH DIEŤAŤA 

Využívame vlastnú skúsenosť dieťaťa, ktorú si samo vybudovalo od prvého dňa svojho života – doma, s rodičmi, pri objavovaní sveta vonku pred domom či na pieskovisku s ostatnými deťmi. Staviame na prirodzenej konkrétnej skúsenosti, z ktorej potom diťa dokáže urobiť obecný úsudok. Deti napríklad „šijú šaty“ pre kocku, a tak sa automaticky naučia, koľko má kocka stien, koľko vrcholov, ako vypočítať jej povrch....

7. Radosť z matematiky
VÝRAZNE POMÁHA PRI ĎALŠEJ VÝUKE

Skúsenosti hovoria jasne: tá najúčinejśia motivácia prichádza z detského pocitu úspechu, z jeho úprimnej radosti, ako dobre vyriešilo primerane náročnú úlohu. Je to radosť z vlastných pokrokov a z uznania spolužiakov a učiteľa. Deti tak nepoznajú niečo ako "blok z matematiky", o ktorom kolují legendy. Naopak, keď vidia nejaký vzorček, nie je ich reakcia averzia, ale nadšenie: "To poznám, to vyriešim!"

8. Vlastný poznatok
MÁ VÄČŠIU VÁHU NEŽ TEN PREVZATÝ

Keď má prváčik poskladať z drievok štvorec, vezme jedno drievko, potom druhé, tretie... Stále mu to nestačí, vezmé štvrté drievko a poskladá štvorec. Potom sa rozhodne poskladať väčší štvorec. Vezme si ďalšie drievka a zloží väčší štvorec. Už začína tušiť, že ak bude chcieť poskladať ešte väčší štvorec, potrebuje k tomu vždy ďalšie štyri drievka. Je na ceste k objavu vzorca pre výpočet obvodu štvorca.

9. Roľa učiteľa
SPRIEVODCA A MODERÁTOR DISKUSIÍ

Běžná spoločenská predstava učiteľa je obraz niekoho, kto vie, dokáže a prednáša. Takto učiteľ matematiky vie matematiku, preto o nej môže prednáśať. V mnohých prípadoch sa tak aj deje. Dieťa si vypočuje ućiteľov výklad, zapíše si poznámky do zošita, vypočuje si návod na riešenie novej situácie a tento návod sa uči používať. V našom chápaní výuky a úlohy učiteľa je rola učiteľa úplne iná.

10. Práca s chybou
PREDCHÁDZAME ZBYTOČNÉMU STRACHU DETÍ

Dieťa, ktoré by malo zakázané padať, by sa nikdy nenaučilo chodiť. Analýza chyby vedie k hlubšej skúsenosti, vďaka ktorej si deti ďaleko lepšie pamätajú dané poznatky. Chyby využívame ako prostriedok k učeniu. Podporujeme deti, aby si chyby našli samy a učíme ich vysvetlovať, prečo chybu urobili. Vzájomná dôvera medzi dieťaťom a učiteľom potom podporuje radosť žiakov z odvedenej práce.

11. Primerané výzvy
PRE KAŽDÉ DIEŤA ZVLÁŠŤ PODĽA JEHO ÚROVNE

Naše učebnice obsahujú úlohy všetkých obtiažností. Tým, že slabší žiaci vždy nejaké úlohy vyriešia, predchádzame pocitom úzkosti a hrôzy z ďalších hodín matematiky. Tým najlepším žiakom zároveň neustále predkladáme ďalšie výzvy, aby se nenudili. Učiteľ ich nepreťažuje úlohami, ale zadáva ich také, aby deti neustále motivoval. Rozdeľuje úlohy v rámci triedy podľa toho, čo ktoré dieťa potrebuje.

12. Podpora spolupráce
POZNATKY SA RODIA VĎAKA DISKUSII

Deti nečakajú, až sa výsledok objaví na tabuli. Pracujú v skupinkách, po dvojiciach alebo aj samostatne. Každý žiak je tak schopný povedať, ako na výsledok prišiel a vie to vysvetliť aj druhým. Výsledok sa rodí na základe spolupráce. Učiteľ tu nie je konečnou autoritou, ktorá len povie kde je pravda - a otočí list učebnice. Žiaci si budujú vlastný plnohodnotný poznatok, o ktorom neustále premýšľajú.