• Hejného metóda

        • V školskom roku 2015/2016 sme sa rozhodli nadviazať na úspech už takmer 20% českých základných škôl, ktoré sa rozhodli pre inovatívnu metódu výuky matematiky s názvom Hejného metóda. Metóda má dlhú históriu vývoja a našla si svoju cestu aj ako samostatný predmet na Pedagogickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. 

          Matematika je krásna veda, prítomná všade okolo nás, a preto chceme, aby deti dosiahli jej poznanie a porozumenie čo najprirodzenejším spôsobom. Ukážky metódy, jej princípy a jej dlhá história nás presvedčili, že matematika môže byť obľúbený predmet u o veľa viac detí, než je tomu dnes.

          Metóde sa dostáva v médiách mnoho pozornosti. Profesora Hejného si môžete vypočuť napríklad aj v záznamoch relácii Českého rozhlasu - Studio Leonardo; Automatky

      • Princípy metódy

        1. Budovanie schém
        DIEŤA VIE TO, ČO SME HO NEUČILI 

        Viete, koľko okien je vo vašom byte? Z pamäti asi nie... ale keď popremýšľate, tak po chvíľke odpoviete. A správne. Pretože schému vášho bytu máte v hlave. Deti majú schémy v hlave tiež. Hejného metóda ich posiluje napojuje na seba a vyvodzuje z nich konkrétne úsudky. Aj preto si deti skoro uvedomia, že polovica je 0,5 alebo napríklad nemajú problém s "problémovými" zlomkami.

        2. Práca v prostrediach
        UČÍME SE OPAKOVANOU NÁVŠTEVOU

        Keď deti poznajú prostredie, v ktorom sa dobre cítia, nerozptyľujú ich neznáme veci. Plne sa sústredia len na danú úlohu a neobťažuje ich neznámy kontext. Každé zo zhruba 25 použitých prostredí funguje trochu inak (rodina, cesta autobusom, jednoduché krokovanie... ). Systém prostredí je nastavený motivačne tak, aby zachytil všetky štýly učenia sa a fungovanie detskej mysle. Tá je následne motivovaná k ďalším experimentom.

        3. Prelínanie tém
        MATEMATICKÉ ZÁKONITOSTI NEIZOLUJEME

        Informácie neodovzdávame dieťaťu samostatne, ale vždy uložené v známej schéme - ktorú si dieťa kedykoľvek vybaví. Neodtrhávame od seba matematické javy a pojmy, ale zapojujeme pri nich rôzne stratégie riešenia. Dieťa si následne samo vyberie, čo mu lepšie vyhovuje a čo mu je viac prirodzené. Na hodinách tak už nezaznie klasické: "Jeeežiš, pani učiteľka, to sme brali pred dvomi rokmi, to si už nepamätáme..."

        4. Rozvoj osobnosti
        PODPORUJEME SAMOSTATNÉ UVAŽOVANIE DETÍ

        Jednou z hlavných motivacií profesora Hejného pri vytváraní novej metódy bol dôraz na to, aby sa deti nenechali v živote manipulovať. Preto učiteľ vo výuke nepredáva hotové poznatky, ale učí deti predovšetkým argumentovať, diskutovať a vyhodnocovať. Deti potom samé o sebe vedia, čo je pre ne správne, rešpektujú druhého a vedia sa rozhodovať. Dokonca statočne nesú aj dôsledky svojho konania. Vedľa matematiky tak prirodzene objavujú tiež základy sociálneho chovania a mravne rastú.

        5. Skutočná motivácia
        KEĎ NEVIEM, CHCEM VEDIEŤ

        Všetky matematické úlohy sú v Hejného metóde postavené tak, aby ich riešenie deti „automaticky“ bavilo. Správna motivácia je tá, ktorá je vnutorná, nie nútená zvonku. Deti prichádzajú na riešenia úloh vďakasvojej vlastnej snahe. Neokrádame deti o radosť z vlastného úspechu. Vďaka atmosfére v triedach sa tak kolegiálne tlieska všetkým - aj tým, ktorí na daný jav či riešenie prídu neskôr.

        6. Reálne skúsenosti
        STAVIAME NA VLASTNÝCH ZÁŽITKOCH DIEŤAŤA 

        Využívame vlastnú skúsenosť dieťaťa, ktorú si samo vybudovalo od prvého dňa svojho života – doma, s rodičmi, pri objavovaní sveta vonku pred domom či na pieskovisku s ostatnými deťmi. Staviame na prirodzenej konkrétnej skúsenosti, z ktorej potom diťa dokáže urobiť obecný úsudok. Deti napríklad „šijú šaty“ pre kocku, a tak sa automaticky naučia, koľko má kocka stien, koľko vrcholov, ako vypočítať jej povrch....

        7. Radosť z matematiky
        VÝRAZNE POMÁHA PRI ĎALŠEJ VÝUKE

        Skúsenosti hovoria jasne: tá najúčinejśia motivácia prichádza z detského pocitu úspechu, z jeho úprimnej radosti, ako dobre vyriešilo primerane náročnú úlohu. Je to radosť z vlastných pokrokov a z uznania spolužiakov a učiteľa. Deti tak nepoznajú niečo ako "blok z matematiky", o ktorom kolují legendy. Naopak, keď vidia nejaký vzorček, nie je ich reakcia averzia, ale nadšenie: "To poznám, to vyriešim!"

        8. Vlastný poznatok
        MÁ VÄČŠIU VÁHU NEŽ TEN PREVZATÝ

        Keď má prváčik poskladať z drievok štvorec, vezme jedno drievko, potom druhé, tretie... Stále mu to nestačí, vezmé štvrté drievko a poskladá štvorec. Potom sa rozhodne poskladať väčší štvorec. Vezme si ďalšie drievka a zloží väčší štvorec. Už začína tušiť, že ak bude chcieť poskladať ešte väčší štvorec, potrebuje k tomu vždy ďalšie štyri drievka. Je na ceste k objavu vzorca pre výpočet obvodu štvorca.

        9. Roľa učiteľa
        SPRIEVODCA A MODERÁTOR DISKUSIÍ

        Běžná spoločenská predstava učiteľa je obraz niekoho, kto vie, dokáže a prednáša. Takto učiteľ matematiky vie matematiku, preto o nej môže prednáśať. V mnohých prípadoch sa tak aj deje. Dieťa si vypočuje ućiteľov výklad, zapíše si poznámky do zošita, vypočuje si návod na riešenie novej situácie a tento návod sa uči používať. V našom chápaní výuky a úlohy učiteľa je rola učiteľa úplne iná.

        10. Práca s chybou
        PREDCHÁDZAME ZBYTOČNÉMU STRACHU DETÍ

        Dieťa, ktoré by malo zakázané padať, by sa nikdy nenaučilo chodiť. Analýza chyby vedie k hlubšej skúsenosti, vďaka ktorej si deti ďaleko lepšie pamätajú dané poznatky. Chyby využívame ako prostriedok k učeniu. Podporujeme deti, aby si chyby našli samy a učíme ich vysvetlovať, prečo chybu urobili. Vzájomná dôvera medzi dieťaťom a učiteľom potom podporuje radosť žiakov z odvedenej práce.

        11. Primerané výzvy
        PRE KAŽDÉ DIEŤA ZVLÁŠŤ PODĽA JEHO ÚROVNE

        Naše učebnice obsahujú úlohy všetkých obtiažností. Tým, že slabší žiaci vždy nejaké úlohy vyriešia, predchádzame pocitom úzkosti a hrôzy z ďalších hodín matematiky. Tým najlepším žiakom zároveň neustále predkladáme ďalšie výzvy, aby se nenudili. Učiteľ ich nepreťažuje úlohami, ale zadáva ich také, aby deti neustále motivoval. Rozdeľuje úlohy v rámci triedy podľa toho, čo ktoré dieťa potrebuje.

        12. Podpora spolupráce
        POZNATKY SA RODIA VĎAKA DISKUSII

        Deti nečakajú, až sa výsledok objaví na tabuli. Pracujú v skupinkách, po dvojiciach alebo aj samostatne. Každý žiak je tak schopný povedať, ako na výsledok prišiel a vie to vysvetliť aj druhým. Výsledok sa rodí na základe spolupráce. Učiteľ tu nie je konečnou autoritou, ktorá len povie kde je pravda - a otočí list učebnice. Žiaci si budujú vlastný plnohodnotný poznatok, o ktorom neustále premýšľajú.